„Ale vy, milovaní, budujte sami seba na svojej presvätej viere a modlite sa v Duchu Svätom. Zachovajte sa v Božej láske a očakávajte milosrdenstvo nášho Pána Ježiša Krista pre večný život“ (Júd 20 – 21).
Ako tak čítam tieto verše Júdovho listu, vnímam, ako mi Duch jemne šepká: „David, chcem, aby si vstúpil do plnosti radosti mojej lásky. Máš správnu teológiu; ale ešte si nezakúsil ten pravý odpočinok duše, ktorý prichádza so zotrvávaním v mojej láske. Až doteraz si v tom bol len po členky – no je tu celý oceán mojej lásky, v ktorom môžeš plávať.“
Biblia je plná pravdy o Božej láske. Keď si to občas uvedomím, sám sa čudujem, ako si ma Pán mohol zamilovať. Nie že by som o jeho láske pochyboval. Je to z mojej strany skôr opomenutie toho, aby som zotrvával v poznaní a istote jeho veľkej lásky, ktorou ma miluje.
A práve to je dôvod, prečo píšem toto posolstvo. Cítim, že práve teraz Boh chce, aby sa zástupy kresťanov dopočuli viac o tom, ako zotrvávať (zostávať) v Jeho láske. Prvá vec, ktorú chcem zdôrazniť, je táto: Božia láska nám musí byť zjavená Svätým Duchom.
Zjavenie Božej lásky prichádza najmä vtedy, keď sa znovuzrodíme. Ak by si sa opýtal väčšiny kresťanov, čo vedia o Božej láske, povedali by ti: „Viem, že ma Boh miluje, pretože dal svojho Syna, aby za mňa zomrel.“ Tiež by citovali Jána 3:16: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“
Je to úžasný moment, keď túto pravdu uchopíš. Zrazu si uvedomíš: „Boh ma miloval vtedy, keď som bol stratený, nehodný, keď som bol cudzincom. Dokázal svoju lásku ku mne tým, že obetoval svojho vlastného Syna namiesto mňa.“ Je však niekoľko kresťanov, ktorí sa naučili, ako zotrvávať v Božej láske. Vieme niečo o tom, ako milovať Boha, ale len zriedka hľadáme zjavenie o Jeho láske smerom ku nám. Ak by si požiadal väčšinu kresťanov, aby našli v Písme pasáže o Božej láske voči nim, dokázali by nájsť len zopár.
No porozumenie Božej láske je tajomstvom víťazného života. Zástupy sa stávajú duchovne chladnými, pretože ignorujú Božiu lásku. Netušia, že ich najväčšou zbraňou proti satanovým útokom je to, aby boli plne presvedčení o jeho láske. A toto presvedčenie prichádza skrze zjavenie Svätého Ducha.
Boh miluje svoj ľud tou istou láskou ako Krista, ktorý sedí po jeho pravici
Vo svojej poslednej modlitbe tu na zemi Ježiš povedal: „Otče... lebo si ma miloval pred stvorením sveta“ (Jn 17:24). Aká neuveriteľná myšlienka! Otec tak veľmi miloval Ježiša ešte pred stvorením všetkého! Predtým, než bolo čokoľvek vo vesmíre stvorené – predtým, než boli sformované planéty, predtým, než slnko, mesiac a hviezdy boli povolané k životu, predtým, než bola utvorená Zem, pred stvorením človeka samého – bol Ježiš milovaný svojím Otcom.
Potom sa Ježiš modlil túto pozoruhodnú modlitbu: „Ty, Otče... ich miluješ tak, ako miluješ mňa“ (17:21, 23). Tiež sa modlil: „... aby láska, ktorou ma miluješ, bola v nich a aby som v nich bol ja“ (17:26). Ježiš hovoril: „Otec, viem, že budeš milovať tých, čo sa stanú časťou môjho tela rovnako, ako si miloval mňa.“
Podľa Ježiša je teda v Otcových očiach Kristus a jeho cirkev jedným. Pavol to ilustruje analógiou s ľudským telom – hovorí, že Kristus je hlavou a my sme jeho telo – kosť z jeho kosti, telo z jeho tela. „(Boh) mu všetko položil pod nohy a jeho ustanovil nad všetkým za hlavu Cirkvi, ktorá je jeho telom, plnosťou toho, ktorý napĺňa všetko vo všetkom“ (Ef 1:22 – 23).
Chápeš ten dôsledok? Keď Otec miloval Ježiša už vo večnosti, nás miloval tiež. Skutočne, už vtedy, keď bol človek len myšlienkou v Božej večnej mysli, mal Pán už naše dni spočítané a plánoval naše vykúpenie.
„Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske“ (Ef 1:4).
„Veď ty si ma vyviedol z lona a na prsiach matky si mi dal spočinúť. Od samého zrodu som odkázaný na teba. Ty si môj Boh, odkedy ma mať povila“ (Ž 22:10 – 11).
„Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil“ (Ž 139:16).
V tejto poslednej pasáži vlastne Dávid hovorí: „Skôr, ako som bol sformovaný, poznal si ma, Pane. Mal si už moje dni spočítané.“
Boh vždy miloval svojho Syna i nás. Jeho láska je večná, rovnako ako On sám je večný: „Láskou odvekou som ťa miloval“ (Jer 31:3). „... Boh, náš Otec, ktorý nás miluje a vo svojej milosti nám dal večnú útechu a dobrú nádej...“ (2 Tes 2:16).
Nikto nemôže zväčšiť Božiu lásku žiadnou dobrou vecou, ktorú vykoná. Ježiš si nezaslúžil lásku svojho Otca tým, že šiel na kríž, ani svojou poslušnosťou, ani tým, že miloval svojho Otca. Podobne ani teba Boh nezačal milovať až v ten deň, keď si sa kajal a prijal si Krista ako svojho Pána. Nezačal ťa milovať len tak odrazu, keď si začal poslúchať jeho slovo a chodiť v Duchu. Miloval ťa už od večnosti.
Ako dlho ťa miluje? Miloval ťa, odkedy je, pretože On je láska. Taká je jeho prirodzenosť. Miloval ťa ako hriešnika. Miloval ťa v lone matky. Miloval ťa predtým, ako vznikol svet. Jeho láska k tebe nemá žiaden počiatok, a nemá ani koniec.
Kedy ťa Boh prestane milovať? Prestal by iba vtedy, ak by prestal milovať svojho Syna, čo je však nemožné. Kristus hovorí: „A pretože (Otec) miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti“ (Jn 13:1). Teraz už lepšie môžeme pochopiť nasledovnú Júdovu inštrukciu: „Zachovávajte sa v Božej láske.“ Hovorí nám vlastne: „Zachovajte túto pravdu. Pevne ju uchopte a nikdy nepustite. Poznanie Božej lásky je určené pre vaše potešenie a vašu silu. Oslobodí vás a zachová slobodných.“
Ján pridáva: „Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy. My milujeme, pretože on prvý miloval nás“ (1 Jn 4:10, 19).
Zotrvávať v Božej láske znamená poznať, veriť a dôverovať jeho láske aj v ťažkostiach
Ktokoľvek sa dokáže radovať, keď lieta vo výškach Svätého Ducha. Ale Boh chce, aby sme zotrvávali v jeho láske v každom čase – obzvlášť počas našich skúšiek a pokušení. Ján nám hovorí o tom, ako v tejto Božej láske môžeme zotrvávať: „A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám. Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom“ (1 Jn 4:16). Jednoducho, ak „ostávame v Božej láske“, tak sa zachovávame v jeho láske.
Výraz „ostávať“ tu znamená „zostať v postoji očakávania“. Boh chce, aby sme očakávali, že svoju lásku voči nám bude obnovovať deň čo deň. Máme denne žiť v poznaní, že nás Boh vždy miloval a aj vždy bude. V skutočnosti však väčšina z nás len tak prelietava dnu a von z Božej lásky podľa svojich emocionálnych výšok a hĺbok. Cítíme sa v jeho láske bezpečne, ak s ním verne chodíme. Ale už si nie sme istí jeho láskou vtedy, kedykoľvek sme pokúšaní, unavení alebo v časoch, keď zlyhávame.
Milovaní, to je práve ten čas, kedy máme dôverovať jeho láske. V týchto veršoch nám hovorí: „Nezáleží na tom, akej skúške čelíš; nikdy nemusíš pochybovať o tom, že ťa milujem. Ak dôveruješ môjej láske, potom žiješ spôsobom, akým chcem, aby si žil.“ Prechádzaš cez nejaké ťažké pokušenie? Bol si premožený starou žiadostivosťou, ktorú nenávidíš? Je tvoje manželstvo v zmätku a tvoja rodina v chaose? Práve to sú časy, kedy musíš zotrvávať v láske Božej. Musíš vedieť, že aj napriek tomu všetkému ťa tvoj večný Otec stále miluje.
Možno sa pýtaš: „Myslíš, že keď ma Boh miluje, tak jednoducho prehliada moje zlyhania? Zavrie oči pred mojím hriechom?“ Samozrejme, že nie. Bude ťa trestať svojou palicou, ale zároveň vždy zachová svoje deti vo svojej veľkej láske. „Lebo koho Pán miluje, toho tresce“ (Žid 12:6).
Jedným z dôvodov, prečo nám Boh zjavuje svoju lásku práve vtedy, keď prežívame slabé a hriešne obdobia, je to, aby nás pritiahol späť k sebe. Jeremiáš 31 ponúka nádhernú ilustráciu Božej lásky. Izrael odpadol, ľudia žili v prosperite, stučneli a oddávali sa každému druhu zvátenosti. Odvrátili sa k modlám, dopúšťali sa smilstva a cudzoložstva. Zabudli na všetko o jemnom milosrdenstve, ktoré im Boh preukazoval.
Potom im však odrazu ich žiadosti skysli. Stratili všetko potešenie, ktoré mali v napĺňaní svojich chúťok. Začali volať: „Pane, sme stratení. Potrebujeme, aby si nás obrátil.“ Boh počul ich pokániae a jeho milujúce srce im vyšlo v ústrety. Potrestal svoj ľud palicou nápravy, a Izreael kričal: „Šľahal si ma... Priveď ma späť a navrátim sa... Už som oželel svoj odpad...“ (Jer 31:18 – 19).
Počúvaj v tomto bode Božie slová: „Veď kedykoľvek mu hrozím, znovu si musím naň spomenúť a trasie sa mi preň vnútro, musím sa nad ním zmilovať“ (31:20). „Láskou odvekou som ťa miloval“ (31:3).
Toto je niečo, čo o Božej láske musíš vedieť. Boh hovoril svojmu ľudu: „Musel som vás potrestať a povedať vám tvrdé slová pravdy. No i potom ste hrešili voči mne, a robili ste tak napriek milosti a milosrdenstvu, ktoré som vám prejavil. Obrátili ste sa proti mojej láske a odmietli ste ma. Napriek tomu bolo moje srdce plné zľutovania hlboko pohnuté. Pamätal som na vás vo vašich bojoch a určite sa nad vami zľutujem. Zadarmo vám odpustím a obnovím vás.“
V Ozeášovi 3, Boh prirovnáva odpadlícky Izrael k cudzoložníkom. Hovorí Ozeášovi: „Choď a miluj ženu, ktorá má milenca a cudzoloží, ako Pán miluje synov Izraela, hoci sa oni obracajú k iným bohom“ (Oz 3:1).
Boh inštruoval Ozeáša, aby Izraelu ilustroval jeho lásku k nim, dokonca aj vtedy, keď ho podvádzali
Pán hovoril svojmu ľudu: „Zhrešili ste proti mne tak do očí bijúcim spôsobom ako prostitútka, kráčajúca po uliciach. Ale ste ku mne stále pripútaní (doslova „sme zosobášení“ – pozn. preklad.) a ja vás milujem. Budem tu pre vás. Teraz tu buďte aj vy pre mňa.“
Nedávno som videl tento druh nepodmienečnej a obnovujúcej lásky v liste, ktorý nám poslala drahá sestra v Pánovi. Napísala: „Asi rok späť, keď som mala mimomanželský pomer, som vám napísala anonymný list, v ktorom som vás žiadala o modlitbu. Žila som v utrpení kvôli klamstvu, ktoré bolo v mojom živote. Som skutočne znovuzrodená a tak Duch Svätý so mnou jednal.
Môj vzťah k manželovi i Pánovi bol obnovený. Po 43 rokoch manželstva sme skutočne potrebovali uzdravenie v mnohých oblastiach nášho manželstva. Vaše posolstvo ma mocne usvedčilo a zároveň povzbudilo, aby som dôverovala Božej láske. Viac, ako kedykoľvek predtým, som sa naučila, že ma Boh miluje.“
Božia láska mala na túto ženu mocný účinok. No nepoznanie Božej lásky môže mať aj opačný efekt. Popremýšľajte nad listom, ktorý napísala iná žena: „Tak často som sa cítila, že ma Boh chce „dostať“. Cítila som, že ma chce trestať za všetko, čo som urobila. A tak som bola k iným krutá a zlá, snažiac sa ich dokopať do toho, čo som chcela ja. No teraz chcem len utekať k jeho trónu milosrdenstva, prijať jeho lásku a ukázať túto lásku ostatným. Už som unavená z toho, aká som bola plná súdi a kritizovania.“ Vďaka Bohu. Táto žena túži zotrvať v Otcovej láske.
Milovaný, láska Božia je nám vyjadrená iba skrze Ježiša Krista. Podľa Jána všetka Božia láska prebýva v Ježišovi: „Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou“ (Jn 1:16). Možno sa spýtaš: „Čo je tak dôležité na poznaní, že nám je Božia láska vyjadrená skrze Krista? Ako to ovplyvňuje náš každodenný život?“
Toto poznanie je viac ako len biblický koncept. Poznanie, že Božia láska nám je vyjadrená skrze Ježiša, má všetko dočinenia s tým, ako zotrvávame v jeho láske. Vieš, nestačí len vedieť, že Boh ma vždy bude milovať a neprestane s tým ani počas mojich zápasov. Chce, aby jeho láska mala na mňa špecifický účinok.
Ako teda Božia láska ovplyvňuje naše životy? Len ťažko sa môžeme pozrieť na ľudský príklad. Existujú totiž nemravní kresťania, ktorí by prevrátili zjavenie tejto Božej lásky na „licenciu“ pre hriech. Usvedčujú sami seba: „Boh ma predsa miluje bez akýchkoľvek podmienok a aj ma bude milovať napriek môjmu pitiu, cudzoložstvu a vyhľadávaniu rozkoše. Jeho milosť je väčšia než moje hriechy.“ Takíto ľudia toto všetko robia napriek Božej láske.
Musíme sa teda pozrieť na Krista ako náš príklad. Už nám osvetlil, že nás Otec miluje rovnako, ako miluje jeho samého. Takže otázka znie: ako Ježiša ovplyvnila Otcova láska?
Ovocie Otcovej lásky – Ježiš dal svoje telo ako žijúcu obetu za ostatných.
Ján píše: „Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život“ (1 Jn 3:16). Toto je ovocie Otcovej lásky v Ježišovom živote. Dal samého seba ako obeť za ostatných. Druhá časť tohto veršu hovorí o zámere Božej lásky v našich vlastných životoch: „Aj my sme povinní dávať život za bratov“ (3:16). Božia láska nás takisto vedie k tomu, aby sme dali svoje telá ako živé obete.
Už ste niekedy premýšľali nad tým, čo to skutočne znamená položiť život za svojich bratov alebo sestry? Pavol tu nevraví o tom, aby sme sa stali mučeníkmi na cudzej pôde. Nehovorí o tom, aby sme sa stali darcami orgánov. Ani nás nenabáda, aby sme si vymenili miesto s nejakým odsúdencom na smrť. Len Kristus sám vykonal takúto obeť.
Nie, len taký kresťan môže prinášať život a nádej svojím bratom, ktorý „zomrel“. Takýto služobník musí zomrieť tomuto svetu – sám sebe, svojej pýche a ambíciám. Musí sa vzdať seba samého, aby konal Božiu vôľu.
„Mŕtvy“ kresťan dovolil Svätému Duchu, aby vykonal duchovnú inventúru jeho duše. Takýto veriaci hľadá korupciu a bezbožnosť vo svojom vlastnom srdci. Ochotne ide pred Boží oltár a volá: „Pane, prečisti ma. Zober si to všetko.“ Veľmi dobre vie, že iba obmytím Kristovou krvou môže dať svoj život za bratov.
Toto je jednoducho najdôležitejšia pravda, ktorá mi umožňuje pokračovať v duchovnom boji. Som plne presvedčený, že Boh je verný, aby mi odpustil a obnovil ma, a ja tak budem mať silu odolávať všetkým pokušeniam. Viem, že je so mnou – bez ohľadu na to, čomu musím čeliť. A viem, že ma cez toto všetko miluje.
Môžem príležitostne padnúť. Ale viem, že ma na konci mojich zápasov bude čakať a budem ním milovaný. Drahý, veríš, že ťa miluje? Zostávaj v jeho láske tým, že budeš veriť, že ťa miluje. Amen.