Pánova láskyplná odpoveď na zármutok By David Wilkerson November 30, 2009 Som jednoducho užasnutý nad spôsobom, akým Pán láskyplne reaguje na žiaľ. Ako tak prevraciam stránky Biblie, mám dojem, že nášho Boha nedokáže pohnúť nič viac než duša, ktorá je premožená smútkom. Zármutok (alebo žiaľ – pozn. prekl.) je definovaný ako „hlboký smútok“ alebo „smútok spôsobený mimoriadnym nešťastím“. Izaiáš hovorí, že sám Pán tieto najbolestivejšie emócie dobre pozná: „Opovrhnutý bol a opustený ľuďmi, muž bolestí, ktorý poznal bolesť (Iz 53:3 prekl. z angl.). V piatej kapitole Markovho evanjelia nachádzame príklad toho, ako Boh láskyplne odpovedá na žiaľ. Nachádza sa tu opis Ježišovho stretnutia s Jairom, predstaveným syngógy, a so ženou trpiacom krvotokom. Jairus bol – ako predstavený synagógy v Kafarnaume – súčasťou náboženského systému, ktorý Ježiša odmietal. Vôbec nevieme, čo si samotný Jairus o Ježišovi myslel. Vieme však, že už bol predtým svedkom jeho uzdravujúcej moci. S najväčšou pravdepodobnosťou to bola práve Jairova synagóga, kde Ježiš uzdravil muža s vyschnutou rukou. Jairus sa pravdepobne nachádzal i v zástupe, keď Ježiš vyhnal zlých duchov, ktorí naňho kričali: „Ty si Syn Boží!“ (Mk 3:11). Jairus tiež musel vedieť o Ježišovým skutkoch, ktoré vykonal i v iných mestách ako Korozain a Betsaida. On a ostatní starší v Kafarnaume využívali svoj veľký vplyv, aby Krista odmietli. A tak Ježiš povedal: „A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla zostúpiš! Lebo keby sa boli v Sodome diali zázraky, ktoré sa diali v tebe, bola by zostala po tento deň“ (Mt 11:23). Avšak v Mk 5 čítame o tom, že do domu tohto predstaveného prišiel zármutok. Jeho dvanásťročná dcéra ležala v posteli chorá a zomierala (Mk 5:23). A práve toto spôsobilo, že Jairus začal znovu uvažovať o Ježišovi. Jaira priviedol k Ježišovi zármutokAk by toto nešťastie nezasiahlo Jairovu domácnosť, pochybujem, že by vôbec niekedy prišiel za Ježišom. Premýšľaj o tom chvíľu – veď dokonca ani zázrak uzdravenej ruky sa Jaira vôbec nedotkol. Zástupy sa zhromažďovali, aby počuli Ježišové kázne a videli ho, ako uzdravuje, ale ani jedno z tohto Jaira nepriviedlo k Pánovi. Keďže v Písme čítame o tom, že mnohé deti uverili v Pána, je možné, že Jairova vlastná dcéra poznala Krista. Predstav si toto malé choré dievčatko, ako sa dožaduje: „Oco, choď zavolať Ježiša. On ma uzdraví.“ Toto milované dieťa bolo na prahu smrti. Aký vnútorný boj musel tento muž prežívať, než sa vydal hľadať Ježiša! Jeho súverci zosmiešňovali Krista a volali ho podvodníkom. Chceli ho zničiť – a to až do takej miery, že plánovali jeho smrť. Ak by Jairus privolal Ježiša na pomoc, bol by vyobcovaný, odstavený a zosmiešnený. Nestálo by ho to iba pozíciu predstaveného synagógy, ale i miesto v náboženskej komunite. Bol by outsiderom, vydedencom. Verím, že toto je dôvod, prečo Jaira nasledoval „veľký zástup“, keď sa vydal hľadať Krista (Mk 5,24). Kafarnaumčania chceli jednoducho vidieť, čo sa Jairovi stane, keď privedie Ježiša k sebe domov. Aká bola Pánova odpoveď, keď Jairus padolo k jeho nám a „veľmi ho prosil“? Čítame jednoduchú vec: „Šiel s ním.“ (Mk 5:24). Ježiš zareagoval plný lásky – a to aj napriek tomu, že sa Jairova viera zrodila v žiali. Viem si predstaviť, čo si tak učeníci mohli myslieť: „Tento chlapík nechcel mať s naším Pánom nič spoločné, keď bolo všetko OK. Teraz, keď má problémy, tak doliezol. Prišiel za ním, lebo mu nič iné nezostalo.“ A mali pravdu: iba samotný žiaľ dohnal Jaira k Ježišovi. Faktom však zostáva, že slúžime Spasiteľovi, ktorý s láskou odpovedá na každé zranenie, bolesť a smútok. Premýšľaj o tom: to, čo urobil Jairus, by urobil každý jeden z nás. V minulosti sme zabudli na Pána, zanedbávali ho a možno i priamo odmietali. No odpoveď nášho Boha znie: „Kde sa teraz so mnou nachádzaš? Budeš volať ku mne práve teraz – v tomto tvojom žiali?“ I vtedy, keď Boh trestal svoj ľud – Izrael – bol hlbko dotknutý jeho utrpením. „A zľutoval sa nad biedou Izraela“ (Sdc 10:16). V doslovnom význame Pán, plný hlbokého smútku, nariekal nad svojím ľudom. Až do tohto bodu prehlsíl k tejto generácii: „Už vás nikdy viac nevyslobodím.“ Ale teraz, v čase utrpenia, odpovedal vstúpením do ich žiaľu. Môžeme tak objaviť tento vzorec vinúci sa celou Starou zmluvou. Znovu a znovu čítame: „Boh sa zľutoval kvôli ich vzdychaniu.“ Táto fráza naznačuje súcit, ľútosť, potešenie, útechu. Dokonca i v súde sa Boh rmúti nad svojimi deťmi. Žalmista hovorí toto neuveriteľné vyhlásenie: „Rozpamätal sa na svoju zmluvu a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný. A vzbudil k nim súcit u všetkých, čo ich odviedli do zajatia.“ (Ž 106:45-46, moja kurzíva). Keď Boh vidí svoje deti v bolesti, nielenže sa On sám nad nimi rmúti, ale spôsobí i to, že jeho deti nájdu súcit i u iných! Možno práve počas toho, ako čítaš tieto riadky, si plný ťažkého smútku. Môže to byť kvôli niekomu drahému, ktorí trpí, je v problémochj alebo je zranený. Môže to byť tvoj syn či dcéra, ktorí odpadli a pomaly zomierajú v hriechu. Môže to byť niekto milovaný, ktorý čelí závažným finančným problémom. No hovorím ti: Ježiš je pohnutý tvojím zármutkom! Je úžasné mať Ježiša, ktorý kráča s nami cez každú bolesť. No i vtedy, keď sa nám zdá, že zázrak je už na dosah ruky, sa môže stať to, že mešká. Hoci Ježiš kráčal s Jariom, ich meškanie k posteli chorej dcéery priviedlo Jaira do bodu beznádeje. Jairov zázrak sa oneskoril kvôli tomu, že Ježiš zareagoval na dotyk zúfalej ženyNa ceste k Jairovi domov stretli ženu, ktorá trpela chronickým krvácaním. Dvanásť rokov krvácala nonstop, doslova zomierala pomalou smrťou. Evanjelista Lukáš, pôvodne lekár, túto udalosť komentuje: „ ... minula na lekárov celý svoj majetok, ale ani jeden ju nemohol vyliečiť“ (Lk 8:43). Židovský zákon vyhlásil túto ženu za „nečistú“. Pre nás táto trpiaca žena predstavuje ten typ veriaceho, ktorý je poviazaný „nečistotou“ alebo hriechom. V skutočnosti niektorí z vás, ktorí čítajú tieto riadky, „krvácajú“ kvôli nevyliečiteľnej rane hriechu. Počas rokov a mnohých prehraných bojov váš duchovný život pomaly ochaboval. Po dvanásť rokov táto žena bojovala takýto boj. Hľadala kohoľkovek, kto by jej mohol pomôcť a vyliečiť ju. Keď sa dopočula o špecialistoch, ktorí by jej mohli pomôcť, jej nádej vzrástla. S každým novým lekárom znovu opakovala svoj príbeh: „Toto je môj problém.“ A všetci títo lekári si vzali jej peniaze a nasľubovali jej hory – doly. Každý krát sa však vrátila domov sklamaná. V určitom bode si táto žena musela myslieť: „Nie je tu žiadne východisko. Žiadne riešenie. Môj stav je beznádejný. Budem neustále trpieť, až kým pomaly nezomriem.“ Vidím zástupy kresťanov, ktorí robia presne to isté, čo táto žena. Utekajú na každé možné miesto, kde im niekto ponúkne odpovede. Znovu a znovu vysvetľujú svoj problém, dúfajúc, že tento krát už konečne nájdu vytúžené vyslobodenie. Všetko, čo chcú, je, aby niekto zastavil krvácanie ich srdca. Je tu teda žena, ktorá sa ešte raz snaží natiahnuť. Chcela sa dotknúť tohto muža, Ježiša, aspoň lemu jeho rúcha. A ako to urobila, bola okamžite uzdravená! „Ježiš hneď poznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a spýtal sa: „Kto sa to dotkol mojich šiat?“ ... Žena, vediac, čo sa s ňou stalo, prišla so strachom a chvením padla pred neho...“ (Mk 5,30.33). Prečo sa táto žena tak bála a triasla? Viete, bola rituálne nečistá. Nebolo jej dovolené, aby s ostatnými uctievala, nieto aby sa niekoho dotkla. Židovský zákon jasne stanovil: „ ... Ona ostane ešte tridsaťtri dní doma v očisťovaní svojej krvi. Nesmie sa dotknúť ničoho svätého a nesmie prísť do svätyne, kým sa neskončia dni jej očisťovania“ (Lv 12:4). Táto žena sa bála priznať, čo urobila. V skutočnosti mala obavy o svoj život. „Žena, vediac, čo sa s ňou stalo, prišla so strachom a chvením padla pred neho a povedala mu celú pravdu“ (Mr 5,33). Existujú dva dôvody, prečo Ježiš dovoli, aby sa Jairov zázrak nestal včasPrvým dôvodom bolo, že Ježiš chcel zbaviť túto ženu jej stigmy – toho, že ju ostatní vnímali ako poškvrnenú. Chcel využiť tento moment, aby ju verejne zbavil jej hanby. Poznám mnoho kresťanov, ktorí žijú ako táto žena – plní strachu kvôli svojej „nečistote“. Možno práve toto ťa vystihuje. Žiješ so zakoreným hriechom tak dlho, že si myslíš: „Čo tento môj hriech? Tá dlhá doba, čo s ním žijem? Ak Ježiš uzdravuje kompletne, úplne, tak potom je problém určite niekde vo mne. Nepatrím do cirkvi. Je to sväté miesto, a ja som nečistý.“ Hovorím ti: ak si v dobrej, láskyplnej cirkvi, potom si na správnom mieste – pretože tam môžeš nájsť Lekára! Nikto sa nebude zaujímať o to, aká zlá bola tvoja minulosť alebo ako dlho si bol „nečistý“. Namiesto toho ti položia iba jednu otázku: „Chceš byť uzdravený?“ Pozrime sa na druhý dôvod, prečo Jairov zázrak neprišiel včas. Ježiš chcel naučiť Jaira dôležitú lekciu . Predstav si, ako prebiehala táto ich spoločná cesta. Zúfalý Jairus viedol Ježiša k posteli svojej dcéry. No zrazu prišla táto krvávajúca žena, potĺkala sa tam a musela Ježišovi vyrozprávať celú svoju story. Podľa Písma mu „povedala všetko“, čo určite zabralo dlhší čas. Premýšľam, čo si tak pomyslel Jairus: „Táto ženská bola dvanásť rokov chorá. Nemôže teda ešte pár hodín počkať?! Moja dcéra predsa zomiera!“ Predstavujem si tohto predstaveného, ako si nervózne trie dlane, prešľapuje na mieste, kolíše sa v kolenách a vyzerá vpred, či neprichádza posol. Faktom je, že Ježiš mohol ísť do Jairovho domu priamo bez akéhokoľvek meškania. Trpiacu ženu mohol pokojne uzdraviť aj potom a to bez toho, aby počúval celý jej životný príbeh. Meškal preto, lebo mal svoj dôvod. Toto je časť lekcie, ktorú chcel zdôrazniť: „ Môžeme byť tak ponorení do našej vlastnej bolesti a utrpenia, tak veľmi túžiť po zázraku, že ani nie sme schopní sa tešiť z toho, čo Ježiš robí pre iných.“ Naša bolesť nás môže zaslepiť voči potrebám ostatných.   A tu sme pri lekcii číslo dva: keď vidíme to, čo Ježiš robí pre iných, môžeme budovať našu vlastnú vieru pre náš vlastný problém. Verím, že Ježiš chcel týmto posilniť Jairovi vieru. Mohol mu v pohode povedať: „Jairus, poznám tvoje zúfalstvo. Viem všetko o situácii tvojej malej. Ale nemôžeš pochopiť túto úbohú ženu? Trpela deň čo deň celých dvanásť rokov, každú hodinu od chvíle, čo sa tvoja malá narodila.“ Stalo sa i tebe, že odpoveď na tvoju modlitbu meškala? Videl si víťazstvá ľudí okolo teba, to, ako sa ich Pán dotýkal a uzdravoval, zázraky, ktoré od neho prijali – ale ty si zostal vo svojej bolesti bez pomoci? Bol si netrpezlivý a hneval si sa na Boha? „Prečo nie ja, Pane? Kedy uvidím svoj zázrak? Prečo stále mešká?“ Ak áno, úplne si minul zmysel. Pán sa snaží budovať tvoju vieru. Chce, aby si šiel poza svoj smútok a dôveroval mu bez ohľadu na to, ako dlho môže jeho odpoveď meškať. Snaží sa ti ukázať, že síce môže uzdravovať tísice okolo teba, ale stále na teba dohliada! Ježiš odpovedá obzvlášť vtedy, keď sa zdá, že je naša nádej preč Neviem, či bol Jairus schopný počuť Ježišove slová adresované krvávajúcej žene: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Chod’ v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby“ (Mk 5:34). Pochybujem, že počul vôbec aspoň jedno z nich – jeho pozornosť bola totiž sústredená na posla, ktorý mu šiel v ústrety. Písmo vraví, že pokým Ježiš hovoril so ženou, Jairus dostal mrazivú správu: „Tvoja dcéra zomrela“ (5:35). Ó, aké lži musel satan Jairovi šepkať do ucha: „Všetko toto bolo úplne zbytočné. Ježiš pre teba vôbec nič neurobil. Žiadne zázrak, kamarát. Táto žena tvrdí, že je uzdravená, ale je to naozaj tak?“ A potom posol navrhne: „Prečo naďalej obťažovať majstra?“ Premýšľaj o tom, čo sa tu Jairovi ponúka: „Nemá to zmysel. Je príliš neskoro, aby Boh niečo urobil. A to vďaka Ježišovi... Príliš dlho si čakal na pomoc...“ Počujem ten hlas, ktorý Jaira karhá: „Veril som tomuto Ježišovi... Padol si k jeho nohám a prosil ho o pomoc. Ale nič z toho nefungovalo. Je čas zatnúť zuby a ísť späť do syngógy. Tento Ježiš ti nedokáže pomôcť!“ Ježiš však vedel o všetkom, čo sa v tej chvíli dialo. Ako videl strach, zúfalstvo a bolesť na Jairovej tvári, povedal mu: „Neboj sa, len ver!“ (Mk 5:36). Verím, že Ježiš adresoval zástupu a rovnako i nám toto posolstvo: „Nestačí iba so mnou chodiť. Volaj ku mne a padni k mojim nohám v pokání. Musíš mi dôverovať. Musíš veriť, že dokážem priniesť život do smrti.“ A napokon tu bol posledný test Jairovej viery: musel čeliť smrti tvárou v tvár. Milovaná dcéra tohto zlomeného chlapa bol mŕtva. Predstav si ten chaos a zmätok, keď Ježiš dorazil. Jairova žena sa vrhá do náručia svojho manžela a vzlyká: „Kde si bol? Už je príliš neskoro! Naša drahá dcérka zomrela!“ Ako bolo zvykom v tých dňoch, profesionálni trúchliaci (plačky) nariekali a kvílili. Keď ich Ježiš uvidel, povedal im: „Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí.“ (5:39). Aká bola ich reakcia? „Oni ho vysmiali“ (5:40). Opäť odmietli Ježišovo posolstvo. Milovaný, táto scéna ilustruje presne to, čo Ježiš žiada od každého z nás. Máme kráčať priamo na miesto nášho sklamania, so smťou a hrôzou, ktorá nás tlačí a pritom poslúchnuť toto slovo: „Neboj sa, len ver!“ Nevieme, či bola Jairova viera silná alebo či bolo jeho srdce rozdrvené strachom. Vieme iba o tom, čo nasledovalo potom. Ježiš zobral mŕtve dievča za ruku a povedal: „Talitha kum!“, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“ A dievča hneď vstalo a chodilo; malo totiž dvanásť rokov“ (5:41 – 42). Bratia, máme si pripomínať Ježišove slová znovu a znovu – tvárou v tvár beznádeji a smrti, keď sú už všetky možnosti vyčerpané a na ľudskej úrovni nič viac nedokážeme vykonať. „Neboj sa, len ver.“ Môžeš namietať: „Ale keď prežívam bolesť, nemám dostatol síl, aby som veril. Som príliš slabý, príliš premožený.“ Priateľu, priznám sa, že sa dokonca i po 58 rokoch služby neustále modlím: „Pane, daj mi vieru, nedokážem veriť vlastnými silami.“ A môžem dosvedčiť, že Svätý Duch koná túto prácu. Nikdy v tom nezlyhal. Nakoniec i Pavol hovorí, že príde čas, kedy musíme „všetko prekonať a obstáť“ (Ef 6:13). Stojime na Božom slove – a to aj napriek všetkej bolesti a zármutku, napriek všetkej slabosti nášho tela. Toto urobil Jairus i krvácajúca žena. Rozhodli sa: „Potrebujem sa len dotknúť lemu jeho rúcha!“ Všetko, čo potrebujeme k boju, je Ježiš, ktorý vnáša život do smrti!Dávid v žalme hovorí o tom, že Pán vdýchol život i hviezdam. Premýšľaj o tom: Boží dych umiestnil galaxie na ich miesta. Dávid nám hovorí: „Keď prežívaš bolesť, zastav sa a pozri – a potom pochopíš... Ak Boh dokázal toto všetko, určite vyrieši aj tvoj problém.“ Plne s tým súhlasím. Ak sa vo svojej bolesti zameriaš na Boží majestát, prijmeš oveľa viac než akúkoľvek odpoveď, ktorí ti ponúka kazateľ. Možno si myslíš, že Boh zlyhal, že neodpovedal. Hovorím ti, tvoje zázračné slovo je už na ceste! Boh už teraz pracuje na tvojom oslobodení a začal na ňom pracovať od chvíle, kedy si sa začal modliť. Zasľúbil, že ťa nikdy neodpustí. Moria môžu hučať, hory padať do mora, ba všetko sa môže otriasať v základoch. Ale On a jeho zámery zostávajú pevné a neochvejné. Hovorím to i homosexuálom: „Prestaňte už skúmať svoju minulosť a neustále sa rýpať v koreňoch svojho životného štýlu. Natiahnite sa vo viere k Ježišovi a dotknite sa ho – presne tak, ako to táto trpiaca žena!“ Hovorím to každému, kto je plný hriechu: „Už viac nebehaj stále dokola hľadajúc pomoc a hovoriac, že je to beznádejné. Natiahni sa vo viere ku Kristovi a dotkni sa ho! Len ho poslúchni a On ťa uzdraví.“ A hovorím to i každému boľavému srdcu: „Daj svoje bremeno Ježišovi a potom odovzdaj všetko do jeho rúk. Neboj sa, len ver!“ Keď sa dotkneš Ježiša – keď dosiahneš lem jeho rúcha – prijmeš jeho moc. Keď sa ho dotkla krvácajúca žena, „vyšla z neho sila“ (Mk 5:30). Slovo pre „sila“ tu znamená „moc“. Je to moc nad každou nečistotou, hriechom a smrťou. Pamätaj: On je Boh, ktorý stvoril všetko – vrátane teba a mňa. Ak Boh dokázal stvoriť v Dávidovi – vrahovi a cudzoložníkovi – čisté srdce, môže ho stvoriť aj v tebe. Môže totálne otočiť tvoj život. „...hľadiac na na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery“ (Žid 12:2 prekl. z angl.). Drahý svätý, Ježiš je tu – priamo s tebou v tvojom boji. Môžeš sa k nemu napriahnuť a dotknúť sa ho rovnako ako žena s krvotkom. Môžes zakúsiť jeho obnovujúcu a uzdravujúcu moc – rovnako ako Jairus. Kráča vedľa teba skrze všetko, čím žiješ. A má plán, ako priniesť život do tvojej smrti. Neboj sa, len ver!